reklama

Dedko&Babka

Pre vysvetlenie: Dedko - otec mojej maminy Babka - mama môjho ocina Obaja dnes už bohužiaľ, nie sú medzi nami. Dedko necelých 8 rokov a babka necelé 2 týždne. Každý z nich mi dal niečo na čo, nikdy nezabudnem, niečo vďaka čomu som snáď o čosi lepšia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Dedko:

Nepamätám si na úplne prvú spomienku, ktorá sa mi k dedkovi viaže. Snáď najvýraznejšia je táto: Keď som ako malá chodila k dedkovcom na prázdniny, zvykol mi dedko pred spaním hovoriť rozprávku o odvážnom psovi Punkovi ( Punko bol Punťo len som to ja alebo môj brat nevedeli vysloviť). Punko bol malý kufrík(áno bol to reálny pes) na štyroch tenkých nohách prakticky bez krku. Určite to bol rozprávkový pes - inak si neviem vysvetliť jeho komický zjav. Takže tento bez pochýb čarovný pes v dedkovýh rozprávkach zachránil raz sliepky pred zlou líškou, inokedy ochránil dom pred zlodejmi, či našiel cestu domov z lesa. Rozprávky si pamätám dodnes a patria k tomu naj, čo som v detstve zažila. Daľšia spomienka je na to ako som od dedka chcela, aby mi cestou z roboty kúpil baterku do tamagoci. Baterku nezohnal, tak aby ma nesklamal kúpil mi nové tamagoci. Nikdy v živote nerobil rozdiel medzi mnou a mojím bratom, hoc áno, keď som sa ja narodila dostal môj brat bmx-ku, že aby neutrepl traumu z príchodu sestry. No čo vám poviem...:-D

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dedko ako známy "srandista" sa najviac prejavil v jednom pekné dopoludnie, keď suseda cez ulicu začala páliť lístie, čo čert nechcel všetok dym išiel k dedkovcom na dvor. Babka mala akurát vyvesené biele prádlo, tak dedko pod heslom aj tak budem požiarnikom natiahol cez ulicu hadicu a milej susede na radosť ostatných oheň uhasil.

Každé vianočné ráno sme nabehli k nim domov, pretože tak ako aj ja, tak aj babka a mamina mali v ten deň meniny. Vtedy som to neznášala mala som pocit, že tým oddalujeme večer a samozrejme darčeky. Dnes by som bola nesmierne rada keby tam ešte môžem ísť.

Zemiaky sme zásadne sadili prvého mája a vyberali tiež na sviatok prvého septembra. Vždy každý jeden rok kým žil. Posledný krát mesiac pred jeho náhlou smrťou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nepovedal mi inak ako lásinka a nikdy po mne nekričal. Dedko veľmi neprejavoval lásku, čo som asi z časti zdedila po ňom, no zato som nikdy nepochybovala, že nás ma rád. Nebolo ju počuť ale bolo tú lásku cítiť a to je viac ako hocjaké slová. Pretože slová vie povedať každý no, konať bez slov vie už málokto.

Na jeho pohrebe mnohé "totky" hovorili o tom, aký bol dobrý ako im vždy pomohol s nákupom prípadne ich zaniesol aj domov ak bol na aute. To, že si ho ľudia vážili som pochopila až tam. Ja som ho totiž vždy vnímala len ako svojho dedka.

Priznám sa, že na pohrebe som neplakala a časom som prišla na 2 možné dôvody. Prvý ten, že moja hlava takú veľkú bolesť akosi vyblokovala a druhú, ja som neverila dosť dlho, že je dedko mŕtvy myslím, že mi to došlo až po 2rokoch, ze je definitívne preč....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Babka:

Najčastejšia spomienka na babku je ako sme sa vždy, keď sme boli u nich v Devičanoch alebo u nás chodili prechádzať, hrozne dlhé prechádzky, ktoré obľubujem dodnes. Vždy mi ku každému miestu vedela povedať príbeh alebo nejakú tú klebetu. Strašila ma hadmi, ktorých tam vraj bolo požehnane no, ja som tam ani raz žiadneho nevidela.

Zvykli sme si hádzať umelé okrasné jablko a tá ktorá nechytila mala "deravé ruky", to že ma nechávala vyhrať hovoriť ani nemusím.

Mala milióny kníh , ktoré mi pri sťahovaní vo väčšej miere dala. Sedávala som pri nich a hojdala sa v kresle.

Jedným z obľúbených slov mojej babky bolo pľuhy. " Vy pľuhy jedny kde ste sa toľko túlali?"...Mala nesmierne zvonivý smiech, na ktorý tiež nezabudnem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslím, že po nej som zdedila netalent na matematiku, talent na ekonómiu a obľubu fialovej farby.

Babka mala vodičák všetkých skupín no, paradoxne nikdy nešoférovala.

Do svojich 80rokov čítala knihy bez okuliarov, pretože ich nepotrebovala videla všetko a všade.

Jej obľúbená činnosť bolo behanie s mechanickou metlou. Zaujímalo by ma koľko ich za ten čas spotrebovala. :-D Videla každú jednu smietku na zemi a hneď ju musela dvíhať, veď predsa poriadok musí byť.

Za posledné tri mesiace som videla ako z nej odchádza chuť do života. Z nej, ktorá si vždy robila plány ešte na 5rokov dopredu. Neverila som, že môže zomrieť. Zomrela.

Tým, že som teraz staršia do vybavovania pohrebu atď ma už rodičia zapojili, vnímala som to inak. Nemala som šancu neuveriť alebo pochybovať. Všetko to bolo reálne a hmatateľné. Neznášala som každého šťastného človeka, každého uponáhľaného, pretože ja som smútila a tak mi prišlo normálne, žeby svet mal smútiť so mnou a mal by spomaliť. Nestalo sa ani jedno.

Dedko&Babka:

Dnes sa mi v hlave vynára množstvo otázok, na ktoré by som chcela odpoveď. Čím som staršia tým viac by ma zaujímalo akoby ste to vnímali vy. Či by ste ma karhali alebo chválili, za moje správanie, rozhodnutia, atď.

Neviem, či som vám to za života povedala ale ĎAKUJEM, za všetko čo, ste ma naučili, čo ste mi odovzdali. Mám vás nesmierne rada, čo rada - ľúbim vás. Chýbate mi/nám.

YOU WILL ALWAYS HAVE A SPECIAL PLACE IN MY HEART ......

Ospravedlňujem sa za chyby a podobné záležitosti.

Eva Zaťková

Eva Zaťková

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Jsi jenom člověk co se narodí. V těle, kde tělo duši ruší . . . Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu